Čo je pravda

Po druhej svetovej vojne nastúpil do vlaku generál a jeho mladý poručík. Jediné voľné sedadlá boli oproti krásne mladej dáme aj jej starej mame.  Generál s poručíkom sa posadili oproti nim. Cestou vlak prechádza dlhým tunelom. Asi 10 bola vnútri úplná tma. V tej chvíli ticha sa udiali dve veci – bozk a zaucho.  To, čo sa prihodilo, vnímali všetci vo vlaku po svojom.

Mladá dáma si pomyslela: lichoti mi, že ma ten poručík pobozkal, strašne sa však hanbím, že ho stará mama udrela!

Stará mama si pomyslela: som pohoršená tým, že ten mladý muž pobozkal moju vnučku, no hrdá na to, že mala odvahu ho potrestať!

Generál tam sedela myslela si: môj poručík preukázal značnú odvahu, keď to dievča pobozkám, prečo však omylom vylepila zaucho mne?

Poručík vo vlaku jediný, kto vedel, čo sa naozaj stalo. V tej krátkej chvíli tými sa mu naskytla príležitosť pobozkať krásne dievča a vylepiť zaucho svojmu generálovi.